amabile

     Včera včera som zaspala pokojným spánkom študentky, ktorá pokašľala skúšku z rímskeho práva, takže ma čaká oprava ale čo už- idem sa učiť...o 00:42 mi začali na skype blikať smailiky od milovaného a už dávnejšie spomínaného právnika, ktorý je dlhodobo v Španielsku. Nič zvlásťne až na to, že naposledy som sa mala naňho vykašľať a podľa jeho vlastných slov veriť výmyslu, že sa oženil. Kedže to však už trvá viac ako rok, nečudujem sa. Problém je však inde. Po 20tich minútach posielania smailikov ho to zjavne naštvalo,takže mi volal. Zobudila som sa na vyzváňanie môjho notebooku reps. Skypu. prepáčila by som mu, že ma zobudil - aj keď som potom nemohla zaspať. Ale naš komunikácia o jednej ráno spočívala v tom, že som ho vraj ignorovala...Hmm, prepáč spala som. Napísal: "Kašleš na mňa." "Nekašlem, spala som." Opäť sa potreboval uistiť, že ho milujem aby mal mohol sa spokojne odobrať do ríše snov odkiaľ vytrhol mňa. ...Takže mi oznámil, že ma ľubi, že som úžasná a  išiel spať. Mne spánok nehrozil...No posledná veta bola aj tak nazaujímavejšia. Citujem: "Raz Raz si ta zoberiem za zenu!!!!!!"koniec citátu.
    Čo poviete veriť?neveriť? začínam uvažovať, či to bola vyhrážka, alebo mám skákať od radosti? dúfať že raz predsa len sa vráti, čo by znamenalo opustiť zbožňovanú prácu v Španielsku a hlavne mám dúfať v happyend? Napriek tomu, že rozprávky milujem viem, že rozprávka nie je realita a život je real. Stále mám za to, že slová raz si ťa vezmem za ženu muži nehovoria len tak alebo by aspoň nemali. Je to teda žiadosť o ruku? Aj bez kytice, prsteňa, kolena? Ale hlavne bez fyzickej prítomnosti?